A tých, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať zlých duchov, budú hovoriť novými jazykmi, hady budú brať do rúk, a ak niečo smrtonosné vypijú, neuškodí im; na chorých budú vkladať ruky a tí ozdravejú.“ Mk 16; 17-18.

Začalo mi v mysli lietať dookola: “Ja už ničomu nerozumiem”. Udiali sa veci, ktoré mali skončiť podľa mojich predstáv (zdôrazňujem mojich) úplne ináč. Tí čo som čakal, že budú žiť zomreli a tí, ktorí čakal každý že neprežijú, žijú doteraz. Udiali sa úžasné skvelé zázraky kde sa Boh oslávil, ale udiali sa veci, ktorým som nerozumel. Modlil som sa spolu s chalanmi zato. A Boh mi vysvetľoval čo sa udialo cez rôzne veci a mojich bratov. Samozrejme nie som teológ, len som sa zamýšľal.
Zopár veci čo som pochopil.
1. V každej situácii je Boh víťaz. Či človek ostal žiť tu, alebo už má večný život. Čiže ŽIJE. To znamená, že diabol opäť prehral, hoci ako sa snažil.
2. Nemusím veciam rozumieť. Viem, že mám nechať Boha byť Bohom.
3. Boha nemám posudzovať podľa našich zážitkov, ale podľa toho čo sa o Ňom píše v knihe života- sv. Písme.
4. My máme ďalej robiť “VO VIERE” toto: “A tých, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať zlých duchov, budú hovoriť novými jazykmi, hady budú brať do rúk, a ak niečo smrtonosné vypijú, neuškodí im; na chorých budú vkladať ruky a tí ozdravejú.“ Mk 16; 17-18.
Toto je naša úloha tu na zemi.

A ešte mnoho iných.
Keď som sa jedno ráno prechádzal a počúval slovo jedného brata z Poľska, jeho manželka ukončila slovo takouto modlitbou. A vtedy mi bolo všetko jasné.

Chválim Ťa Bože, že nám daria veci robiť na Tvoju slávu a Ty sa k ním priznávaš. Ďakujem, že tým veciam rozumieme. Ty si dobrý Boh. Chválim Ťa aj za veci ktorým nerozumieme, nechápeme a nedaria sa. Chválim Ťa, že tieto veci nás nie zastavia, ale že nás nakopnú Ťa hľadať a poznávať ešte viac a viac. Ešte ďalej… Amen