Kráľ im odpovie: “Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.”
Stále som si predstavoval pod týmto citátom “najmenších bratov” malé deti. Až dnes po ceste do práce mi to Boh opäť pripomenul. Kráčal som a rozmýšľal nad nejakými akciami a vecami ktoré nechápem a vôbec sa s nimi nestotožňujem. A dosť ma to oberalo o pokoj. Pýtal som sa už overenú otázku, keď neviem odpoveď. “Čo by urobil Ježiš na mojom mieste?” Viem, že keď sa to pýtam, vždy dostanem rýchlo odpoveď. Vždy! V tej chvíli som odbočil na inú ulicu a uvidel bezdomovca. Predomnou išli dvaja ľudia a radšej išli inou stranou ako stál. Ja som prešiel okolo neho a klasicky som sa mu pozdravil. Ten chlap ostal v šoku, že mu niekto pozdravil a pozeral sa na mňa. (V ruksaku mal asi perinu a vyberal odpadky z koša). Prešiel som ďalej a pokračoval do práce. Po pár krokoch som veľmi vnímal, že mu mám dať najväčšiu mincu, ktorú mám v peňaženke. Popravde… Vôbec sa mi nechcelo zastaviť a vyberať peňaženku z ruksaka na chrbte. Vôbec. Upokojil som sa a odchádzal som s myšlienkou, že aj tak by to prepil. Kráčať som však ďalej nemohol. Musel som zastať, vybrať peňaženku. Bol som si istý že tam mám iba centy. Včera som platil eurami. Keď som do nej pozrel boli tam 2 eurá. Nechápem vôbec odkiaľ sa tam nabrali. Vybral som ich. Chlap ma sledoval. Položil som ich na jeden plot a spokojne kráčal ďalej. Už sa to dalo. Opäť som vnímal, ako mi Boh hovorí. “Takto som to myslel s tými najmenšími. Nerieš akcie iných. Ty sa budeš zodpovedať za svoje skutky, nie za ich.” A ďalej som počul tú vetu, ktorú som už počul stovky krát. Veta z filmu, ale povedaná Ježišom s tým, že mi ukazoval na svoje oči.
“SEM SE MI DÍVEJ! VŽDYCKY SEM!”